Albánsko

Detail štátu

Albánsko Albánsko - transparent

[Zobraziť mapu]

Albánska republika leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrova Sazan vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského. Na severe susedí s Juhosláviou (Čiernou Horou a Kosovom), na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Macedónsko. Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky Drin (dĺžka 281 km) sú Albánske Alpy s masívom Prokletije (Jezercës 2693 m n. m.), stredná vnútrozemská hornatá oblasť je s najvyšším albánskym vrchom Korab (2751 m n. m.) a panvou dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského, tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí krasové územie povodia rieky Vjosës po grécku hranicu a poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnúca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou. republika leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Jej západné prímorské teritórium v priestore polostrova Karaburun a ostrova Sazan vlastne oddeľuje Iónske more od Jadranského. Na severe susedí s Juhosláviou (Čiernou Horou a Kosovom), na juhu a juhovýchode s Gréckom, východnú hranicu tvorí Macedónsko. Územie Albánska pozostáva zo 4 oblastí: na sever od najväčšej rieky Drin (dĺžka 281 km) sú Albánske Alpy s masívom Prokletije (Jezercës 2693 m n. m.), stredná vnútrozemská hornatá oblasť je s najvyšším albánskym vrchom Korab (2751 m n. m.) a panvou dvoch krasových jazier – Ohridského a Prespanského, tretiu juhovýchodnú časť krajiny tvorí krasové územie povodia rieky Vjosës po grécku hranicu a poslednou oblasťou je pobrežná nížina tiahnúca sa od juhu až k Skadarskému jazeru na hranici s Čiernou Horou.

Stredomorské podnebie sa uplatňuje najmä v južných častiach krajiny chránenej vysokými horstvami s miernou a daždivou zimou (Sarandë 8 - 10 °C) a dlhým teplým letom (25 °C pri 180 bezoblačných dňoch na Albánskej riviére).

 

Stredomorské vždyzelené rastlinstvo s tvrdolistou tŕnitou vegetáciou (tzv. macchie) pri pobreží prechádza s nadmorskou výškou do dubových a bukových, neskôr do borovicových lesov až alpínskych lúk. Albánsko s priemernou nadmorskou výškou 700 m sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín. Lesy pokrývajú pohoria až do výšky 1700 m. Prímorské nížiny sú tvorené množstvom plytkých zálivov, lagún, jazier a naplavenín. Okrem bežnej stredomorskej fauny stojí za povšimnutie najmä endemický pstruh koran v sladkovodnom Ohridskom jazere a hniezdiská ohrozeného pelikána kučeravého v lagúne Karavastasë, západne od mesta Lushnjë. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, hojný je však výskyt zajacov a diviakov, zo šeliem treba spomenúť vlka, líšku, rysa, šakala, kunu a divú mačku.

za cenu - .